alternative

Metodický prístup k obnove hradného jadra Topoľčianskeho hradu

Hlavným cieľom obnovy a využitia pamiatky je jej záchrana a sprístupnenie pre verejnosť, ako kultúrno-historického exponátu a za týmto účelom vytvorenie podmienok pre bezpečný pohyb návštevníkov a ich oboznámenie sa s dejinami a významom pamiatky.

V rámci tohto cieľa sa navrhlo regulované sprístupnenie a teda aj s uzatváranie priestoru hradného jadra (horného hradu). Prístup do jadra sa obnovil v pôvodnom priebehu po zrekonštruovanom moste ponad priekopu a prechádzajúc priestorom parkanu (obranný okruh) vyústi k hlavnej vstupnej bráne. Chýbajúce zrútené úseky parkanového múru sa domurovali do výšky predpokladaných parapetov strieľní. V rámci parkanu sa dosypaním uvolnených zásypov zrekonštruovala historická pochôdzna úroveň a umožnil návštevníkom prechod k západnej delovej bašte, ktorá sa sprístupní novým dreveným schodiskom ako vyhliadkový bod.

Regulácia prístupu do jadra sa navrhla v mieste vstupnej brány za vyústením mostu do parkanu, a to novou osadenou bránovou mrežou.

V samotnom hradnom jadre sa niveleta nádvoria t.č. pre vysoké zásypy neodkryla až na dno, ale len mierne znížila po úroveň parapetov odkrytých okenných otvorov 2. podlažia južného palácového krídla. Týmto spôsobom sa na jednej strane umožnila čiastočná prezentácia odkrytých palácových murív a na druhej strane sa bez potreby odstraňovania všetkých sutín z nádvoria vyriešilo jeho odvodnenie spádovaním terénu cez otvor vstupnej brány.

Na ploche spádovaných sutín v závaloch južného krídla sa realizuje hľadisko prírodného divadla, a to terasovitou úpravou terénu. Hmota závalov bude zo strany nádvoria držaná čiastočne dorekonštruovanou dvorovou stenou, v ktorej sa obnovili okenné a vstupné otvory. Vo východnom okraji palácového krídla sa odkryli sutiny až na úroveň zrútenej klenby pivničného podlažia. Klenba pivnice sa opravila, čím sa umožní sprístupnenie neznámych pivničných priestorov hradu a ich využívanie.

Priestory severnej zástavby hradného jadra budú sprístupnené náznakovo rekonštruovaným dvojramenným kamenným schodiskom, odkrytým archeologickým výskumom. Schodisko je obnovené v pôvodnej trase, avšak s mierne upraveným výškovým stúpaním tak, aby sprístupnilo aj prízemie severovýchodného palácového krídla, kde sa predpokladá prítomnosť pôvodnej kaplnky.

Samotný severný trakt palácového krídla – pôvodný gotický palác, bude sprístupnený až v úrovni 2. podlažia a preto sa závaly sutín v 1. podlaží neodstraňovali. V južnom obvodovom múre sa koruna múru v chýbajúcich miestach domurovala do parapetnej výšky kvôli ochrane návštevníkov. Prístup je riešený v západnom ukončení múru v dotyku s obytnou vežou, a to na spôsob vysunutej ochodze popri južnej stene veže, ktorá bude náznakovo imitovať zaniknutý trámový strop južného palácového traktu. Zrútený severný obvodový múr paláca sa v západnej polovici domuroval do parapetnej výšky 2. podlažia. Pôchodzna úroveň je riešená približne v úrovni dlážky 2. podlažia s možnosťami pekných krajinárskych výhľadov.

Obytná veža zostane naďalej prístupná z plošiny južného traktu dnešným vstupom na prízemí a z tejto polohy bude tiež sprístupnená aj plocha severozápadného palácového krídla . Jeho zrútená dvorová južná stena sa doplnila do parapetnej výšky 2. podlažia.

Vyššie úrovne obvodového múru hradného jadra sa obnovili konzervačnou metódou s čiastočnou rekonštrukciou jednotlivých otvorov s cieľom statického zabezpečenia konštrukcií. Vo východnom priečelí severného palácového krídla, ktoré sa v roku 1999 zväčša zrútilo, došlo len k čiastočnému domurovaniu spadnutej časti, a to kvôli stabilizácii dnešnej prevysnutej ukončujúcej časti fasády.

Plánované napojenie veže a pivničných palácových priestorov na elektrický prúd bude realizované zahĺbenými vodičmi v sitinových zásypoch. Odvodnenie zrážkových vôd z jednotlivých častí areálu horného hradu sa rieši bez vytvárania nových otvorov či prierazov. Hradné jadro bude celkovo odvodnené cez priestor hlavného vstupu pokračujúc cez plochu parkanu až do existujúcej priekopy.

Pri obnove murív sa použil pôvodný druh lomového kameňa, v miestach tehlového muriva sa využila staršia tehla. Dôraz sa kládol aj na zloženie maltovej zmesi, ktorá využíva dlhodobo zahasené vápno, pričom minimálne pridávanie cementu sa uskutočnilo v námáhaných častiach murív (koruny, kaverny a pod.).

Uvedený metodický prístup k obnove neprináša negatívny vplyv na dodnes zachovanú priestorovú skladbu pamiatky, ktorú zachováva v plnej miere ako predmet pamiatkovej ochrany. Rovnako nezasahuje do existujúcej ruinálnej siluety, ktorú takisto vníma ako predmet ochrany. Navrhli sa iba dielčie zmeny v hmotnej podstate pamiatky, ktorými sa cieli dosiahnuť zvýšenie čitateľnosti pôvodného priestorového členenia, a to najmä lokálnym vynesením zasypaných konštrukcií palácov a opevnení hradu nad úroveň terénu a úpravou samotného terénu parkanu a nádvoria či niekdajších interiérov paláca. Na neposlednom mieste navrhované zásahy ako jediné umožňujú zrekonštruovanie pôvodnej prístupovej komunikácie a tiež pohyb návštevníkov po historických trasách.

Ing. arch. Martin Bóna