ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM HRADU
Komplexná obnova a revitalizácia hradného jadra Topoľčianskeho hradu si v rokoch 2009 a 2010 vyžiadala vykonanie rozsiahlych výskumných prác. Archeologický výskum sa zameral hlavne na zistenie nových faktov o zaniknutých častiach architektúr hradného jadra, historických niveletách pochôdznych úrovní terénu a kultúre každodenného života na hrade od konca 13. po začiatok 18. storočia. Výsledky, ako napr. odkryté stavebné konštrukcie interiérov a exteriéru, budú po zabezpečení nevyhnutnej ochrany prezentované návštevníkom hradu.
Približne 700 rokov života Topoľčianskeho hradu je spojených s množstvom udalostí a historicky dôležitých osobností našej minulosti. Na prelome 13. a 14. storočia začali s výstavbou hradu nad obcou Hornouc Čákovci z Trenčína. O súčasnú podobu hradu sa rozsiahlymi stavebnými aktivitami zaslúžili aj Sečéniovci (v 14. až 15. storočí), Országhovci (v 15. a 16. storočí) a Forgáchovci z Gýmeša (v 17. storočí). Po opustení hradu v 18. storočí sa o záchranu hradnej ruiny postarali baróni Stummerovci na prelome 19. a 20. storočia.
Komplexná obnova a revitalizácia hradného jadra Topoľčianskeho hradu si v rokoch 2009 a 2010 vyžiadala vykonanie rozsiahlych výskumných prác. Archeologický výskum sa zameral hlavne na zistenie nových faktov o zaniknutých častiach architektúr hradného jadra, historických niveletách pochôdznych úrovní terénu a kultúre každodenného života na hrade od konca 13. po začiatok 18. storočia. Z hľadiska zaniknutých architektúr sa primárne zameriaval na odkrytie južného paláca, ktorý mal byť postavený na prelome 16. a 17. storočia, severnej steny východného (gotického) paláca, odkrytie pôdorysu traktu s kaplnkou a priľahlého schodiska vedúceho od brány do veže a odkrytie chýbajúcich (deštruovaných) častí parkanovej hradby. Z historických pochôdznych úrovní terénu sme sa predovšetkým venovali tím, ktoré boli nevyhnutné pre kvalitne zvládnutú obnovu historického priestoru hradného jadra, teda najmä priestoru brány, priestoru ústia mostu do parkanu, parkanovým pochôdznym násypom a vnútornému nádvoriu.
V ďalšej výskumnej sezóne sme sa zamerali hlavne na priestor prízemia kaplnky a suterény južného paláca, ktoré boli objavené v sezóne 2009.
V rámci stanovených cieľov sa nám podarilo v priebehu dvoch výskumných sezón odkryť takmer všetky zaniknuté architektúry hradného jadra, najmä južný palác so zachovanými priestormi suterénu, a zároveň sa podarilo zrekonštruovať priebeh zaniknutej časti parkanovej hradby v jej západnom úseku. Medzi odborne významné, ale aj prezentačne pôsobivé, zaraďujeme aj odkryté stavebné konštrukcie z obdobia renesancie (schodiská a interiérové dlážky).
Archeologický výskum nám poskytol aj mnohé informácie na základe získaných nálezov hmotnej kultúry.. Z nich najpočetnejšiu skupinu tvoria fragmenty kachlíc z pecí, ktorých farebná a výzdobná škála nám napovedá mnohé o výzore interiérov palácových stavieb. Nálezy úžitkovej keramiky sú dokladom nielen zručnosti hrnčiarov a dobového vkusu, ale črepy pochádzajúce z výskumu v suteréne južného paláca posunuli obdobie prvého osídlenia polohy o približne 2000 rokov do minulosti – obdobie mladšej a neskorej doby bronzovej.
Výsledky, ako napr. odkryté stavebné konštrukcie interiérov a exteriéru, budú po zabezpečení nevyhnutnej ochrany prezentované návštevníkom hradu.
Mgr. Róbert Daňo, PhD.