STREDOVEK – DOBOVÁ VIRTUÁLNA PREHLIADKA

Krátky popis

Predložená vizualizácia Topoľčianskeho hradu predstavuje jeho najstaršiu podobu na začiatku 14. storočia, ktorá sa vytvorila na základe poznatkov z dlhoročných pamiatkových výskumov. Táto podoba ranogotického hradu bola neskôr viackrát zmenená a tak jej vizualizácia ju umožňuje dlhodobo zachovať a sprístupniť širokej verejnosti.

Martin Bóna 03. december 2020

Ucelene zachovaná zrúcanina Topoľčianskeho hradu dominuje na jednom zo skalnatých výbežkov Považského Inovca, vo vzdialenosti 13 km od Topoľčian. Reprezentuje sedemstoročnú históriu niekdajšieho opevneného šľachtického sídla i strediska rovnomenného panstva.

Počiatky hradu sa spájajú s vplyvným rodom Čákovcov. Výskumy realizované v posledných rokoch priniesli nové doklady o tom, že výstavbu kamennej pevnosti zahájil známy oligarcha Matúš III. Čák Trenčiansky. Stalo sa tak v priebehu prvého desaťročia 14. storočia, krátko po roku 1305. Už predtým, v priebehu 2. polovice 13. storočia, sa Matúšov otec Peter spolu so svojím bratom Matúšom II. Čákom pričinili o vytvorenie väčšieho majetkového celku v okolí, ktorý sa postupne sformoval do rozsiahleho hradného panstva.02 Nový Topoľčiansky hrad ale neslúžil ako trvalé sídlo ambiciózneho oligarchu. Dávno pred jeho výstavbou sa v roku 1285 mladý Matúš zmocnil vzdialeného Uhrovského hradu, kde istý čas sídlil, a neskôr, od roku 1296 až do svojej smrti, sídlil na vzdialenom Trenčianskom hrade. Nový hrad v ústraní mesta Topoľčany teda nemal slúžiť ako trvalé a reprezentatívne obydlie oligarchu, ale mal predovšetkým vytvoriť spoľahlivé opevnené centrum rozsiahleho panstva, ktoré by malo podstatne lepšiu obranyschopnosť než neďaleké mesto.

Pre výstavbu hradu bol preto vybratý ostrý vápencovo-dolomitický hrebeň nad staršou osadou Hrnovce, z ktorej sa postupne sformovalo Podhradie. Hrebeň poskytoval veľmi dobrý výhľad do Ponitria a tiež vizuálny kontakt na mesto Topoľčany i vzdialenejšie Čákove hrady Uhrovec a Gýmeš, čim sa zabezpečilo používanie varovných svetelných signálov. Ako stavebný materiál bol použitý miestny dolomitický vápenec, ktorý lámali pri hĺbení priekop.

Voľba stavebnej dispozície hradu sa opierala o osvedčené príklady vtedajších vežových hradov, ktorých dominantné obytné veže stáli v chránenom a najvyššie situovanom ústraní opevneného areálu, obkoleseného kamennou hradbou a priekopou. Preto sa aj dominantou Topoľčianskeho hradu stala vysoká obytná veža, ktorú postavili na najlepšie chránenom a najvyššie situovanom vrchole skalného hrebeňa. Hrebeň na severe zakončovali kolmé a vysoké skalné steny a smerom na juh prechádzal do plynulého svahu. Na vežu z dvoch strán napojili hradobný múr, ktorý pred vežou vymedzil 54 metrov dlhý a 33 metrov široký areál polkruhového pôdorysu. Pre zlepšenie obranyschopnosti celého komplexu vyhĺbili pred hradbami hlboké priekopy, ktorými tiež prerušili plynulo pokračujúci skalný hrebeň.

Prístup na hrad viedol priamo z Podhradia. Stúpajúca prístupová cesta prechádzala cez úžľabinu v skalnatom hrebeni, za ktorou sa stočila a smerovala na západ k hradu. Pred obvodovou priekopou sa stáčajúc prekonala záverečný úsek svahu až kým nevyústila k prístupovému mostu. Záverečná časť cesty bola z hradu dobre viditeľná, čo umožnilo posádke jej spoľahlivú kontrolu.

Priekopou sa predovšetkým prerušil vyvýšený skalný hrebeň, pokračujúci od hradu východným i západným smerom a tvoriaci riziko pri obliehaní hradu útočníkmi. V časti hrebeňa preto priekopa dosahovala najväčšiu hĺbku okolo 9 metrov a smerom na juh sa zmenšovala, až kým sa v južnom obvode hradu plynulo nevytratila. Okrem priekopy zvyšovala obranu hradieb aj palisáda, zahĺbená do svahu pod hradbami, sťažujúca útočníkom prístup k hradbám.

Prístupový drevený most preklenul celú šírku východnej časti priekopy a na druhej strane vyústil zrejme do menšieho opevneného predbránia, ktoré zamedzovalo priamemu ostreľovaniu brány útočníkmi. Z predbránia sa zalomenou cestou prechádzalo k hlavnej vstupnej bráne v obvodovom hradobnom múre. Táto jednoduchá brána obsahovala kamenný portál a jej špalety prekrývala segmentová klenba. Masívna brána sa po zatvorení zabezpečila zasúvacími trámovými závorami.

Vstupná brána ústila priamo do centrálneho nádvoria. Vzhľadom na jeho svažitý skalnatý terén, bola navážkami zarovnaná len južnejšia časť, v ktorej možno predpokladať obvodovú zástavbu hospodárskych objektov. Tieto objekty z netrvanlivého materiálu slúžili na ustajnenie koní a skladovanie zásob, prípadne i ako obydlie menšej posádky či pomocného personálu. Hlavné hospodárske zázemie ale tvorila podhradská osada, zásobujúca hradnú posádku potravinami. Neodlúčiteľnou súčasťou nádvoria bola aj hradná cisterna, zásobovaná povrchovou dažďovou vodou, a tvoriaca nevyhnutný zdroj úžitkovej vody. Severnejšia svažitá časť hradného nádvoria zostala pravdepodobne bez úprav a výstup po nej mohli zabezpečiť len vyrovnávacími schodiskami.

Obvod celého nádvoria vymedzoval vysoký hradbový múr, dosahujúci miestami výšku až 11 metrov. V dolnej úrovni mal hrúbku 2 až 2,5 metra a v hornej časti obsahoval ústupok s ochodzou. Obranná ochodza bola nesená trámovými konzolami a sprístupnená z nádvoria viacerými drevenými schodiskami. Slúžila pre pohyb obrancov hradu, nakoľko sa z nej uskutočňovala strelecká obrana hradného areálu. Kým z vnútornej strany ochodzu vymedzovalo zábradlie, vonkajšiu stranu ohraničovala tenká stienka zakončená pravidelnou sústavou hranatých štítkov a medziľahlých prieluk, tzv. cimburie. Tento spôsob zakončenia hradieb poskytoval bezpečnú ochranu strelcom v zákryte za štítkami, využívajúcim pre streľbu medziľahlé prieluky. Ochranu koruny štítkov zabezpečovali murované striešky s okapovými rímsičkami.

Dominantným a najprepychovejšie stvárneným objektom hradu bola samotná hranolová obytná veža. Týčila sa na vrchole skalného hrebeňa, v strednej časti severného úseku obvodového opevnenia, a dosahovala výšku 21 metrov. Bola to predovšetkým obytná stavba s funkciou posledného útočiska a plnila tiež funkcie obrany a úložiska cenností. Z obranných dôvodov sa do nej vstupovalo až na 2. podlaží, cez vstupný portál napojený na ochodzu. Dvere portálu boli zabezpečené proti vylomeniu výsuvnými závorami. Jednotlivé podlažia oddeľovali trámové stropy a prepájali drevené schodiská. Zo vstupného podlažia sa dalo prejsť nadol do najnižšieho tmavého podlažia, slúžiaceho ako skladisko, a tiež nahor do 3. podlažia. Nakoľko 3. podlažie malo obytnú funkciu, jeho interiér presvetľovali dva široké okenné výklenky s murovanými sedadlami a dopĺňal tiež kútový kozub. Obytnú funkciu malo aj vyššie 4. podlažie, obsahujúce o niečo menší okenný výklenok a ďalší kozub. Jeho interiér bol navyše prepojený úzkou chodbičkou na záchod, tzv. prevét, situovaný vo vysunutom arkieri na západnej fasáde veže. Najvyššie 5. podlažie plnilo obrannú funkciu a bolo lemované streleckým cimburím. Všetky fasády tejto dominantnej stavby členili jednoduché i združené hrotité okienka a na západnej fasáde predstupujúci drevený arkier s funkciou prevétu. Nakoniec celú hornú časť veže prekrývala strmá ihlanová strecha so šindľovou krytinou.

V severozápadnom vyvýšenom nároží hradbového múru stála 14 metrov vysoká obranná veža. Mala podobu viacpodlažnej dvojbokej a do nádvoria otvorenej stavby. Prístup do nej viedol z ochodze severného úseku opevnenia, pričom ochodza ústila priamo do vstupného otvoru. Z tohto otvoru zakončeného strieškovitým prekladom sa prechádzalo do murovaného schodiska v hrúbke obvodového múru veže. Schodisko vyústilo na medzipodlažie a z neho sa ďalšími drevenými schodmi vystupovalo na vrcholovú terasu. Podobne ako hradbový múr, bola cimburím vymedzená aj vrcholová terasa. Tá totiž slúžila nielen na kontrolu predpolia hradu, ale v ohrození aj na jeho streleckú obranu.