PARKAN
Parkan predstavoval úzky pás medzi hlavnou gotickou hradbou a predsunutou parkanovou hradbou. Priestor medzi hradbami bol zasypaný zmesou zemín, kameňov a rôznych odpadov, a tak sa vytvorila pochôdzna plocha umožňujúca pohyb a boj spoza hradby. Pre lepšiu ochranu obrancov boli v parkanovej hradbe vybudované v približne rovnakých rozostupoch úzke štrbinové strieľne, ktoré sú najlepšie viditeľné v južnom úseku hradby.
Na severozápadnom konci neskôr pribudla delová bašta, ktorej druhé podlažie bolo z priestoru parkanu pravdepodobne prístupné po drevenom rebríkovom schodisku opretom o stúpajúcu parkanovú hradbu. Ďalším stavebným rozvojom hradných opevnení strácal parkan svoju funkciu, ktorá definitívne zanikla po rozsiahlej renesančnej prestavbe.
V priebehu 17. storočia už slúžil ako dočasné smetisko pre kuchyňu južného paláca, a tiež do neho ústili dva renesančné záchody. Na prvý pohľad zjavná degradácia priestoru však počas archeologického výskumu priniesla bohatý úžitok vo forme množstva nálezov renesančnej kuchynskej a stolovej keramiky.
