RENESANČNÝ PALÁC

Bol postavený v období rozsiahlej renesančnej prestavby na prelome 16. a 17. storočia, keď hrad s panstvom vlastnil kráľovský taverník a neskôr palatín Žigmund I. Forgách, gróf z Gýmeša. Zámerom tejto prestavby bolo vybudovať palácovú rezidenciu, ktorá by poskytovala renesančný komfort bývania, a zároveň by reprezentovala mocenské a majetkové postavenie vlastníka.

Palác oblúkového pôdorysu mal štyri nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie vybudované už pod čiastočne stojacou stavbou. Všetky podlažia sa vnútorne delili na tri priestory (miestnosti) a boli prístupné zo schodiskového traktu pristavaného na východnej strane. Všetky stropy u nadzemných podlaží mali drevenú trámovú konštrukciu – dôkazom toho sú rady káps v južnom múre.

Na druhom podlaží sa na západnej strane nachádzala tzv. čierna kuchyňa, po ktorej sa zachoval asymetrický výklenok s torzom varného stola s dymníkom (otvorom na odvádzanie dymu z varných ohnísk) a s oknom, ktoré slúžilo aj na vyhadzovanie kuchynských odpadkov do priestoru parkanu. Súčasťou tejto miestnosti bol aj záchod pre personál prístupný otvorom vyrazeným do gotickej hradby. Popri dolných okrajoch špaliet boli osadené drevené trámy, ktoré podopierali záchodovú kabínu, pravdepodobne vyrobenú z drevených dosiek, vytŕčajúcu pred vonkajšiu fasádu. Ďalšie dve miestnosti pravdepodobne funkčne súviseli s kuchyňou. Tretie a štvrté podlažie slúžili ako obytné priestory majiteľa, resp. správcu hradu. Dokladajú to otvory po veľkých oknách, ktoré presvetľovali interiéry. Pri prerážaní okenných otvorov na treťom podlaží boli v niektorých prípadoch využité otvory v pôvodnej gotickej hradbe, ktorá bola ukončená cimburím.

Na treťom podlaží sa čiastočne zachovala toaleta umiestnená v oblúkovitej nike. Odpadová šachta bola vedená v hrúbke pôvodnej gotickej hradby a ústila do priestoru parkanu.

Dôkazom skutočnosti, že hrad si aj v neskoršom období udržal pevnostnú funkciu, je rad štrbinových strieľní pod zachovanou korunou južného múru.